%20(1).jpg)
V roku 1917, keď sa v Rusku začala veľká revolúcia, mala vidiečanka Jevdokia Andrejevna z Počinoku dva sny. Trinásteho februára začula vo sne tajomný hlas: „V Kolomenskoje je veľká čierna ikona. Treba ju nájsť, očistiť a ľudia nech sa začnú modliť.“
Dvadsiateho šiesteho februára uvidela Jevdokia vo sne biely kostol, vo vnútri ktorého sedela vznešená žena. Hoci Jevdokia nevidela jej tvár, v srdci pochopila, že ide o Kráľovnú neba.
Pobádaná týmito dvoma snami sa 2. marca vybrala do Kolomenskoje, ktoré leží neďaleko Moskvy. Hneď našla biely chrám, ktorý videla vo sne, ale v jeho vnútri nebola nijaká ikona, ktorá by zodpovedala obrazu z jej videnia.
Išla teda za farárom, otcom Mikulášom Lichačevom, ale ani on o podobnej ikone nič nevedel. Nakoniec jeden z farníkov navrhol, aby prehľadali pivnicu, kde skutočne našli veľmi veľkú, úplne sčernetú ikonu.
Keď ju očistili, odhalili podobizeň Kráľovnej neba, ktorá vznešene sedí na kráľovskom tróne, zahalená do purpurového plášťa, s korunou na hlave a v rukách drží berlu a zemeguľu. Jej uplakaná tvár mala vážny a prísny výraz... Dieťa Ježiš, ktoré jej sedelo na kolenách, jednou rukou žehnalo a druhou ukazovalo na svoju matku.
Jevdokia spoznala v podobizni Pannu Máriu zo svojho sna a s veľkou radosťou si pred ňou pokľakla. Na ikone bol sotva čitateľný nápis: Podobizeň najsvätejšej Bohorodičky, Vládkyne.
Neskôr sa zistilo, že ikona predtým patrila moskovskému ženskému Kláštoru nanebovstúpenia (Voznesenskému monastyru), odkiaľ ju v roku 1812, keď sa k mestu blížili napoleonské vojská, odviezli a ukryli v Kolomenskoje.
Skrytú ikonu našli po dlhých rokoch 2. marca 1917. Bol to deň, keď pod nátlakom revolučných síl odstúpil cár Mikuláš II.
Cár, ktorý si osobitne uctieval Najsvätejšiu Pannu Máriu, ju v tých tragických chvíľach úpenlivo prosil, aby neopustila ruský národ.
Ikona teda bola akoby odpoveďou Kráľovnej neba na jeho prosby. Ona prevedie ľud, ktorý jej cár zasvätil, cez obrovské utrpenie a skúšky, až sa nakoniec opäť vráti k Bohu.
Aj napriek občianskej vojne, bojom a revolúcii sa Kolomenskoje čoskoro stalo známym pútnickým miestom. Prichádzali sem pútnici zo všetkých kútov Ruska a Mária im dávala svoje milosti.
Reprodukcie tejto ikony sa rýchlo rozšírili do mnohých kostolov a bol zložený akatist na česť „Vládkyne“.
Žiaľ, revolučná vláda o niekoľko rokov neskôr začala kruté a systematické prenasledovanie. Komunisti zničili ikony, zastrelili tvorcov akatistu i tých, čo šírili úctu k nebeskej Kráľovnej. Obetí sovietskeho protináboženského prenasledovania boli milióny... Ale Panna Mária pomáhala svojmu ľudu a chránila jeho vieru. O sedemdesiat rokov neskôr tento hrozný režim, ktorý bojoval proti Stvoriteľovi a Pánovi, padol.
Nemožno prehliadnuť súbežnosť týchto udalostí so zjaveniami vo Fatime, ktoré sa začali 13. marca 1917. Trinásteho júla Panna Mária poprosila vizionárov (Luciu, Františka a Hyacintu), aby sa modlili za obrátenie sveta. Okrem toho vyjadrila svoje prianie, aby pápež zasvätil Rusko jej Nepoškvrnenému Srdcu. Panna Mária vo Fatime predpovedala vojny, rozmach komunizmu, prenasledovanie Cirkvi v Rusku a mučenie kresťanov, ale dodala: „Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí.“ Dnes sme svedkami postupnej obrody viery v Rusku, ktorú vedie Panna Mária Kráľovná.
Panna Mária vo Fatime však nemyslela len na Rusko, ale na celý svet. Želá si, aby celý svet, tak ako márnotratný syn, vykročil na cestu návratu k Otcovi. Víťazstvo jej Srdca nastane vtedy, keď sa celý svet obráti, oľutuje svoje hriechy a spočinie v Otcovom náručí.
Masima
